„Jednotlivé nástroje nemajú party, ale ´role´, s ktorými prichádza väčšia sloboda a samostatnosť, ale aj povinnosť citlivejšieho vzájomného vnímania.“

„Z hľadiska kompozičných techník zaujímavý prístup, občas som sa však neubránila myšlienke, že sú tieto zvukové reprezentácie javov možno už príliš popisné.“

„Srnka používa celý arzenál rozšírených zvukových možností nástrojov a priberá aj jeden ďalší ´nástroj´: strunkovú časť krájača na vajíčka.“

Interpretaci Mozarta jako téma přednášky, mistrovský kurz interpretace Schubertovy hudby a komorní koncerty, to vše obsáhla Přehlídka Hommage à Alfred Brendel, kterou od 17. do 19. března v Sukově síni pražského Rudolfina uspořádala společnost Prague Music Performance s Českou filharmonií. Na pozvání osmaosmdesátiletého rakouského klavíristy, narozeného v Loučné nad Desnou, protagonisty minifestivalu, přijelo špičkové francouzské smyčcové kvarteto Quatuor Diotima.

Trojdenný festival Hommage à Alfred Brendel pokračoval po úvodnej prednáške a krste kníh dvojicou koncertov v podaní špičkového ansámblu Quatuor Diotima. 18. marca teda na prvom koncerte zaznela prvá polovica z plánovaného uvedenia všetkých Bartókových sláčikových kvartet, druhý koncert ponúkol českú premiéru diela Future Family Miroslava Srnku. O Bartókovi teda až neskôr a kompletne; teraz niekoľko riadkov ku Srnkovmu kvartetu.

Miroslav Srnka je jedným z najvýraznejších českých skladateľov súčasnosti. Jeho diela uviedla Bavorská štátna opera v Mníchove, Semperova opera v Drážďanoch, z inštrumentálnych zoskupení to bol napríklad legendárny Ensemble Intercontemporain. S francúzskym Quatuor Diotima v zložení Yun-Peng Zhao (husle), Constance Ronzatti (husle), Franck Chevalier (viola) a Pierre Morlet (violončelo) pritom už skladateľ podľa vlastných slov spolupracuje viac než osem rokov a Future Family nie je prvým kvartetom, ktorý interpretovali. Včerajší koncert bol spojením českej premiéry a relatívne rozsiahleho autorovho predstavenia diela, ktoré však bolo v kontexte pochopenia skladby určite prospešné a pútavé.

Za podnet k vzniku skladby Future Family označuje Srnka „nečakané zmeny vo vlastnej rodine“, kvôli ktorým sa povahou rodiny a „rozložením lásky, zodpovednosti a moci“ začal opäť zamýšľať. Zároveň tiež popísal, že sa snažil nájsť nové kompozičné cesty: v tomto sláčikovom kvartete tak nemajú jednotlivé nástroje party ale „role“, s ktorými prichádza väčšia sloboda a samostatnosť, ale aj povinnosť citlivejšieho vzájomného vnímania. Je tu teda istá paralela s princípmi aleatoriky, keďže aj toto dielo totiž zakaždým zaznieva inak, podľa toho, ako na seba hráči reagujú.

V úvodnom slove sa skladateľ zamyslel aj nad zámerom diela. Súčasné kompozície už podľa neho nemajú byť o naplnení tradičnej požiadavky krásy a je veľa iných rovín, na ktoré sa dá sústrediť: pre Srnku je to napríklad práve rôznosť reakcií, vzťahy a energia medzi hráčmi. Podtitul diela, „scénář pro zvukové herce se smyčcovými nástroji ve 4 větách“ potom odkazuje na samotný charakter kompozície. Ako vyplynulo z autorovho rozprávania aj zo samotného prevedenia, hráči v podstate zvukovo predvádzajú a riešia situácie či javy, s ktorými sa v bežnom (rodinnom) živote možno stretnúť. Napríklad, v glissandových prechodoch k flažoletom vidí autor snahu „uhýbať“, vyhnúť sa nepríjemným momentom. Z hľadiska kompozičných techník zaujímavý prístup, občas som sa však neubránila myšlienke, že sú tieto zvukové reprezentácie javov možno už príliš popisné.

Formálne je dielo rozdelené do štyroch častí s rôznym počtom krátkych dielov. Každý z dielov má svojim spôsobom programový názov (napríklad Small Talk, OMG, Alone atď). Originálne riešená bola najmä časť Gaming, teda „hranie“, koncipovaná skutočne ako hudobná hra, z ktorej hudobníci postupne vypadávali: svoju prehru museli navyše vyjadriť zvukovým prejavom. Už som spomínala, že Srnka v mnohom stavia na vzájomných reakciách hudobníkov a Quatuor Diotima vzájomne komunikoval naozaj skvele. Aj samotný autor však s úsmevom poznamenal, že čím lepšie dielo ovládajú, tým menej ostražito sa musia pozorovať: napriek živosti interakcií tak predsa len bolo zrejmé, že mnoho z toho, čo počujeme, mali hráči už zaužívané. Jednotlivé krátke diely majú rôznu atmosféru, niektoré sú vyslovene zábavné, iné v sebe nesú náznaky ťaživejších pocitov. Srnka používa celý arzenál rozšírených zvukových možností nástrojov a priberá aj jeden ďalší „nástroj“: strunkovú časť krájača na vajíčka. Ako celok je dielo príjemne uvoľneným, nápaditým, pestrým kusom. Na mňa však bolo rôznorodosti niekedy už príliš.

Hommage à Alfred Brendel, za ktorým stojí Česká filharmónia a Prague Music Performance, je unikátnou poctou tomuto vynikajúcemu klaviristovi. Pokračovať bude uvedením zvyšných troch sláčikových kvartet Bélu Bartóka a majstrovským kurzom, na ktorom bude pod Brendlovým vedením pracovať mladé české zoskupenie Trio Incendio.

Foto: Petra Hajská