„‚Tvorivosť a fantázia sú pre vývoj osobnosti kľúčové,‘ uviedla Kožená vo svojom príhovore.“

„Hoci si Kožená na pódiu evidentne rozumela so všetkými protagonistami, najpôsobivejšie bolo jej spojenie so Simonou Šaturovou.“

„Žiakov sa Magdalene Koženej podarilo do programu začleniť veľmi prirodzene a nenútene tým upozornila aj na nevyhnutnosť inklúzie v umeleckom vzdelávaní.“

V súvislosti s menom Magdaleny Kožené sa v posledných rokoch už neskloňujú len výnimočné umelecké počiny, ale aj aktivity v oblasti podpory umeleckého vzdelávania. Túto rovinu svojej činnosti sa Magdalena Kožená rozhodla začleniť aj do osláv svojho nedávneho životného jubilea. 8. júna tak vo Vladislavskom sále Pražského hradu usporiadala Benefičný koncert pre budúcnosť, spolu so svojimi blízkymi speváckymi kolegami, Collegiom 1704, ale čiastočne aj samotnými žiakmi základných umeleckých škôl. Záštitu nad koncertom prebral prezident Petr Pavel, prítomní boli premiér Petr Fiala, minister kultúry Martin Baxa, takisto však aj predstavitelia ZUŠ-iek naprieč republikou.

Sympatické rozhodnutie oslavovať benefičnou akciou ešte podtrhol fakt, že sa nejednalo o typický „gratulačný“ galaprogram, ale o večer s neokázalou, zaujímavou dramaturgiou. Program bol zložený z diel baroka a klasicizmu a (ako sme čítali aj v bulletine) voľne sledoval prvé dve storočia vývoja opery. Zazneli diela Händela, Mariniho, Monteverdiho, Bacha, Myslivečka a napokon Mozarta (najväčším „hitom“ programu tak bola ária z Dona Giovanniho: „Madamina, il catalogo è questo“). Magdalene Koženej táto dramaturgia mimoriadne pristala, o vysokú úroveň večera sa potom veľkým dielom staralo aj Collegium 1704 na čele s Václavom Luksom. Ďalšími protagonistami večera bola Simona Šaturová (soprán), Luca Tittoto (bas), Ondřej Holub (tenor) a Reinoud Van Mechelen (tenor). Posledný menovaný pritom promptne zaskočil za pôvodne avizovaného hviezdneho Rolanda Villazóna, ktorý účasť odriekol kvôli indispozícii. Po Villazónovi program „prebral“ s jedinou zmenou, kedy áriu z Händlovho Tamerlana zamenil za Un´aura amorosa z Così fan tutte Wolfganga Amadea Mozarta.

Svoj nadačný fond, ktorý zdôrazňuje práve jedinečnosť českého systému ZUŠ-iek založila Magdalena Kožená už v roku 2016. Pôsobnosť tejto platformy sa stále rozširuje (spomeňme, že stojí napríklad za obľúbeným podujatím ZUŠ Open) a stala sa tak nielen v českom prostredí unikátnym projektom, ktorý k zviditeľneniu práce základných umeleckých škôl prispieva naozaj bezprecedentne. Zápal Magdaleny Kožené je pritom celkom iste kľúčovým faktorom – napokon, sama uvádza, že rozhodnutie venovať sa tejto téme považuje za jedno z najlepších vo svojom živote. „Tvorivosť a fantázia sú pre vývoj osobnosti kľúčové,“ uviedla Kožená vo svojom príhovore na koncerte a dodala, že okrem výchovy profesionálov môžu ZUŠ-ky prispieť k výchove kriticky mysliacich a empatických ľudí, schopných poučiť sa z chýb minulosti. Generálny riaditeľ Českej filharmonie David Mareček, ktorý večerom prevádzal, zas upozornil napríklad na dôležitosť umeleckého vzdelávania v dobe, v ktorej sú deťom čoraz bližšie technológie.

Ak vezmeme do úvahy cieľ večera, mohli by sme povedať, že určitým ťažiskom programu bolo číslo, v ktorom žiaci ZUŠ priamo figurovali. Išlo o Bachovu áriu „Schafe können sicher weiden“ z kantáty Was mir behagt a Koženú tu suverénne sprevádzali traja mladí muzikanti: Daniela Leitermannová a Vojtěch Švec na zobcovú flautu a Martin Bernášek na violončelo. Žiakov sa Magdalene Koženej podarilo do programu začleniť veľmi prirodzene a nenútene tým upozornila aj na nevyhnutnosť inklúzie v umeleckom vzdelávaní, keď k účinkovaniu prizvala nevidiacu Danielu Leitermannovú. Práve v tomto krátkom čísle bolo úplne zrejmé, že sa Kožená ZUŠ-kám naozaj venuje úprimne a že si deti na pódium nezavolala len z nutnosti, či dokonca z vypočítavosti.

V „dospeláckych“ číslach potom z môjho pohľadu jednoznačne dominovali dámy; na prvom mieste samozrejme oslávenkyňa. Ako som už naznačila, zvolený program jej padol ako uliaty. Prejavila sa v ňom jej jedinečná elegancia, kultivovaný hlasový prejav, ale aj schopnosť veľmi umne vykresliť dramatickejšie nuansy. Jej autentická emócia dojala už v úvodnom Händlovom „Lascia ch´io pianga“, expresívnejším prejavom uhranula napríklad v Monteverdiho madrigale „Lamento della ninfa“. Navyše jej hlasu svedčala aj samotná akustika sálu.

Hoci si Kožená na pódiu evidentne rozumela so všetkými protagonistami, najpôsobivejšie bolo jej spojenie so Simonou Šaturovou (vynikajúci duet „S´io non moro“ z Mozartovho Idomenea). Šaturová naviac zahviezdila aj sólovo, v koloratúrnej „Mi parea del porto in seno“ z Demeteria od Josefa Myslivečka. Vzhľadom na to, že speváčka naspievala Myslivečkove árie aj vo filme Il boemo a že sa podobne sa na filme podieľalo aj Collegium 1704, bolo zaradenie árie a sinfonie k tejto opere výbornou voľbou. Kvarteto sólistov (Kožená, Šaturová, Mechelen a Tittoto) potom koncert zakončili ansámblom „Non ti fidar, o misera“ z Dona Giovanniho. Zmysluplný, slávnostný, a pritom poslucháčsky nevtieravý večer: od osobnosti, akou je Magdalena Kožená, sa ale nič menej azda ani očakávať nedá.

O Magdaleně Kožené čtěte aktuálně také v SeriáluPlus.

******

Foto: Petra Hajská, Salik Sláma